martes, 20 de mayo de 2014

Jeroviapy (creencia)

 Niko umi mba’ekuaa jaguerekóva, jepémo ñe’ẽrei, upeichavérõ jepe ojepuru tapiáva oparupiete oñembohováivo mba’e hesaka’ỹva.

Techapyrã:

  • Mbarakaja hekove pokõi  (El gato tiene siete vidas)
  • Mbarakaja hũ ome'ẽ po'a  (Gato negro da suerte)
  • Chavurro hasẽramo, okýta   (El burro que rebuzna, anuncia lluvia próxima)
  • Amandáu ho'árõ ndovelavéima. (Cuando caen granizos, ya no habrá heladas en el año.)
  • Ao hekoviátaguinte remonde ipy gotyo (Cuando la ropa se pone del revés involuntariamente, se tendrá ropa nueva.)
  •  Arriero ilunar pytãva, ijarhel katuete. (El hombre que tiene lunares rojos en el cuerpo siempre es antipático.)
Jeroviajerovu (superstición) 
Niko umi mba’ekuaa oñembotuichareíva; ja’eporãsérõ, jeroviajerovu niko ha’ehína umi jeroviapy ñemongakuaave.
Techapyrã:

-Typycha okê kupépe pya’e omondo ogapýgui jahayhu’ŷvape

Una escoba puesta detrás de la puerta ahuyenta a las visitas

-Kuña ndojahuiva’erâ imemby rire, ÿramo omanóta

La mujer no debe bañarse después de parir, caso contrario morirá

-Pitogue opurahéiramo, he’ise oîha hyeguasúva


Si canta el pitogue, quiere decir que en la zona hay alguna embarazada
Oî avei umi jeroviapy ombo’eva ñandeve (Creencias que nos dejan enseñanzas) 
Niko umi mba’ekuaa ombo’eva ñandeve umi oje’eva oikoha.
Techapyrã

 - Amáke ñandetuja ñanerakate’ỹ ñande rekove rehe.
-Cuanta más edad se acumula, más se valora la vida.
 -Amor niko ijapurádo.
-El amor tiene su prisa.
- Arribeño ha soltérope rembodebe rei.
 -El forastero y el soltero olvidan fácilmente su deuda.
 - Arriero chusco ha kyse haimbe kuña pópente voi opáva.
-Hombre vanidoso y cuchillo filoso terminan en manos de mujer.
·-Arriero ha jagua oimehápente iko’ẽva.
-El varón y el perro pasan la noche en cualquier parte.

- Arriero ha ñuhã ojavýnte va’erã voi.
-Es normal que el varón y la trampa de vez en cuando no “atrapen” la presa. (El varón, a la mujer, se entiende).
 - Arriero helicadoitéva, kuña plágapemante osẽ.
·-Hombre muy exigente siempre termina como compañero de mujer cualquiera.



Mombe’ugua’u (mito) 
Oñeha’ã ombohovái umi mba’e iñypytũ, hypy’ũ, jahecha’ỹ ha j
aikuaaporã’ỹva, jepémo upéicha jagueroviáva.

Techapyrã:
JASY JATERE
Kóva hina Tau ha Kerana ñemoñare irundyha. Ko mitã'i 
yvágaicha hesa hovy hasy ha kuarahy mimbícha 
iñakãrague sa'yju. Og̃uahẽvo asajepyte ndaje 
osẽ omyasãi mborayhu. Oje'e hese opívo       
oguataha ha oguerekoha ipópe ka'a rakã

 pehẽngue ome'ẽva ichupe imba'ekuaaita.
 Mombe'upy (leyenda)
 Niko oñeha’ã ombohovái mba’eicharupíva oĩ yvy ape 
ári umi hekomymbáva (animales), hekoka'avóva (vegetales) ha
 mba'ehekotee'ỹva (minerales).
Techapyrã:
KA'A
Peteĩ áraje Ñande Ru ou, tujamíramo, yvy ape ári 
oguatávo, ha ikane'õmarõ oheka peteĩ ogami opytu'u hag̃ua. Ohohápente mavave ndoipe'ái chupe hóga rokẽ. Maymávante oñembotavypa 
chugui. Ipahaitépe, og̃uahẽ peteĩ tujami rógape. Upéva ombohasa 
chupe hógape, ome'ẽ chupe y ha tembi'u, ha okemi hag̃ua 
avei ome'ẽ chupe. Upe tujami oikóje itajýra ndive, ha mokõive
 rasa oñangareko porã Ñande Ru rehe.

Ohecharamógui tujami ha tajýra reko marangatu, Ñande Ru 
ojevúvo yvágape omoheñoiukáje tujami róga korapýpe,              
peteĩ ka'avo pyahu avave oikuaa’ỹva. Upei og̃uahẽkuri 
tujami rendápe Ñande Ru remimbou; ombo'eva'ekue tujami 
ha tajýrape mba'eichaitépa ojepuru'arã upé ka'avo pyahu,
 hérava ka'a, opytava'ekue mokõivéva poguýpe.

Káso ñemombe’u (Cuentos populares) 

Niko umi ñemombe'u iñasãiva ñane retãpýre ha ñande rapicha omombe'úva imandu'akuévo hembiasakue térã ambue hapicha rembiasakuére. Opaichagua káso niko oĩ, péicha, ñahendukuaa póra, pombéro, pláta yvyguy, paje, Pychãichi ha Perurima umíva rehegua. Oĩ avei omombe'úva mba'éichapa heñóikuri tavakuéra, ỹramo oñe'ẽva guyra, mymba, térã ka'avokuéra rehe. Oĩ itie'ỹva, avei ñanembopukáva, ñanemongyhyjéva ha opaichaguáva. Upeichavérõ jepe, maymáva ñanerekombo'e ohechaukágui ñandéve pe ñande rekoite; avei oguerekógui upé arandu ka'aty oje'eha. Ko'ág̃a rupi ae oñembyaty ha mbeguekatúpe ojehai ohóvo. Avei oñemomba'eguasúve ha ojehechakuaaramojey.
Techapyrã:
JEROVIAPY - CREENCIAS
Niko umi mba’ekuaa jaguerekóva, jepémo ñe’ẽrei, upeichavérõ jepe ojepuru tapiáva oparupiete oñembohováivo mba’e hesaka’ỹva.
Techapyrã:
  • Mbarakaja hekove pokõi
  • Mbarakaja hũ ome'ẽ po'a
  • Chavurro hasẽramo, okýta
  • Amandau hoàro ndovelaveima
  • ao hekoviataguinde remonde ipy gotyo 
  • arriero ilunar pytava ijarhel katuete 
Jeroviajerovu:  niko umi mba’ekuaa oñembotuichareíva; ja’eporãsérõ, jeroviajerovu niko ha’ehína umi jeroviapy ñemongakuaave.
Techapyrã:

  • Typycha okẽ kupépe pya’e omondo ogapýgui jahayhu’ỹvape
  • Kuña ndojahuiva’erã imemby rire, ỹramo imembymi omanokuaa chugui
  • Pitogue opurahéiramo, he'ise oĩha hyeguasúva

OI AVEI UMI JEROVIAPY OMBOEVA ÑANDEVE - CREENCIAS QUE NOS DEJAN ENSEÑANZAS 

Niko umi mbaekuaa omboeva ñandeve umi ojeeva oikoha 
  • Arriero ha jagua oimehapende ikoeva 
  • arriero ha ñuha ojavynde vaera voi
  • Arriero helikadoiteva kuña plagemante ose 

 Supersticiones:Jeroviajerovu niko umi mba’ekuaa oñembotuichareíva.
-Typycha okê kupépe pya’e omondo ogapýgui jahayhu’ŷvape
Una escoba puesta detrás de la puerta ahuyenta a las visitas

  • Ani repoko yvyra umiarehe
  • Ani rehasa jupiha guyrupi 
  • Ani repua nde py asu gotyo lado
  • Ani repyru mbarakaja ruguaire
  • Pitogue opuraheiro nde roga ykere heise oita hyeguasuva 
  • Ani returuñee pyhare outa ndeve pombero 
  • Mita okevaera asajekuee ani oraha chupe jasy jatere

ANEXO